Aj rieky by boli les

Autor: Andrea Rúfusová | 7.12.2017 o 10:54 | Karma článku: 12,47 | Prečítané:  4584x

Prečo je odlesňovanie problém, ktorý súvisí s riekami, ľudským zdravím, ale aj kvalitou nášho života?

Rieka a les sú dva systémy, ktoré navzájom komunikujú viac, ako si myslíme. Nie len preto, že sú susedia, ale tiež preto, že sú navzájom pospájané globálnymi, regionálnymi i lokálnymi procesmi, najmä kolobehom vody. Aj v prípade ekosystémov, podobne ako u ľudí, hovoríme o ich zdraví. Niektoré „choroby“ pre ne môžu byť dokonca nákazlivé, aj keď sa na prvý pohľad  prejavujú odlišnými príznakmi. Preto sa zmeny v lesnej krajine odzrkadlia aj v krajine riečnej a naopak.

V prípade vplyvov ľudskej činnosti, akým je napríklad odlesňovanie, sa jeho negatívne dôsledky prejavia aj na zdraví tokov.

Voda, ktorá padá na zem v podobe dažďa a snehu má 3 možnosti: ihneď sa odparí, vsiakne pod povrch, alebo po povrchu odtečie. Množstvo vody, ktoré je pôda schopná zadržať, závisí predovšetkým od stability pôdnej štruktúry, kvality povrchového humusu, topografie (najmä sklonu), charakteru vegetácie a jej pokryvnosti. A práve stromy v tomto procese zohrávajú kľúčovú úlohu. Viac ako 50 % stromu tvorí voda. Zdravý 30 metrový strom môže natiahnuť svojimi koreňmi až 40 metrov kubických vody, ktorá sa následne ako kyslík a vodná para dostáva do atmosféry. Stromy teda fungujú ako špongia, zberajú a filtrujú zrážky a pomaly ich uvoľňujú do tokov. Sú najefektívnejším povrchom pre udržanie kvality vody (vrátane ochrany kvality a množstva podzemných vôd) a chránia rieku pred extrémnymi prietokmi.

Les vodu zachytáva, vďaka nej rastie, čistí ju a vracia do obehu.

Najmä v horných úsekoch tokov však brehová vegetácia plní aj inú dôležitú funkciu. Stromy tu posielajú rieke listy (nie tie ľúbostné, ale vlastne čo my vieme...). Takáto organická hmota (okrem listov ju predstavuje napríklad aj tzv. mŕtve drevo – kmene, konáre, a pod.) tu tvorí hlavnú zložku potravy pre vodné organizmy.

Ak si predstavíte horský potok, zrejme sa vám v hlave vybaví obraz rýchlo prúdiacej vody, jej hukot, príjemne vlhký vzduch a chlad, ku ktorému prispievajú okolité stromy. Vaša predstava je správna, takéto úseky tokov sú rýchlo prúdiace, úzke a zatienené, preto do nich nepreniká veľa slnečného žiarenia. Väčšina organizmov je v nich preto odkázaná na prísun organickej hmoty (potravy) zo suchozemského prostredia – a práve tou sú spomínané listy. Živia sa nimi tzv. drviče, ktoré tieto listy začnú drviť ihneď potom, ako ich kolonizujú a natrávia mikroorganizmy a huby. Z listu nakoniec zostáva len žilnatina. Prúd však túto hmotu unáša aj ďalej a vyživuje tak i dolné časti tokov.

Zdravie horných úsekov tokov je kľúčové aj pre človeka.

Tu sa odohráva tá najefektívnejšia protipovodňová ochrana, ktorú poznáme, a z týchto končín pochádza aj väčšina našej pitnej vody. Existujú štúdie (napr. Ernst a kol. 2004), ktoré priamo spájajú podiel lesov v povodí s nákladmi na úpravu pitnej vody. Vyplýva z nich, že čím je lesov v povodí vodného zdroja viac, tým je cena úpravy vody na pitnú nižšia.

Podľa štúdie zverejnenej v časopise Nature (Crowther a kol. 2015) je na svete, v porovnaní so začiatkom ľudskej civilizáce, už iba približne polovica lesov. Ročne vyťažíme 15 biliónov stromov. Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky sa na Slovensku (v rokoch 2000 – 2016) znížil podiel lesov o 7 %, pričom v národných parkoch tvoril tento pokles až 12 %. Odlesňovanie je teda bežným fenoménom, avšak málokto z nás si uvedomuje jeho skutočné dôsledky.

Dokonca aj tvrdenia, že všetky typy lesného manažmentu prispievajú k zmierňovaniu dopadov otepľovania klímy, boli spochybnené v nedávnej štúdii v časopise Science (Naudts a kol. 2016, Alkama & Cescatti 2016). Najnovšie výsledky hovoria o tom, že niektoré spôsoby manažmentu naopak významne zvyšujú teplotu našej planéty. Týka sa to najmä ťažbovo-obnovných postupov, ktoré uvoľňujú viac uhlíka viazaného v opadanke a mŕtvom dreve. Ani komerčne najpopulárnejší strom v európskych hospodárskych lesoch – smrek, ktorý je dlhodobo vysádzaný mimo areál jeho prirodzeného rozšírenia, klíme neprospieva. V porovnaní s listnatými stromami, totiž ihličnany odrážajú menej svetla a vyparujú menej ochladzujúcej vody.

Prečo je teda odlesňovanie problém, ktorý súvisí s riekami, ľudským zdravím a kvalitou života?

Pri ťažbe a s ňou spojenými činnosťami dochádza k narušeniu až odstráneniu vegetačného a pôdneho krytu, zníženiu retenčnej kapacity povodia a zvýšeniu prietokov. To znamená, že spolu so zrážkami odteká do riek aj veľké množstvo pôdy – jemného sedimentu. Najkritickejším zásahom v tomto prípade je spôsob hospodárenia, pri ktorom dochádza k vytváraniu holín, úplnému odstráneniu stromového poschodia na veľkej ploche, a zle vybudované lesné cesty. V doline potom netečie krištáľovo čistá voda, ale ako ja hovorím „granko“.

Sedimenty, rozptýlené vo vode, majú negatívny vplyv na vodné organizmy, pretože ich nánosy menia ich habitat (životný priestor). Znemožňujú im tiež prísun potravy, môžu im obrusovať žiabre a poškodzovať iné telesné štruktúry. Zvýšené prietoky navyše môžu strhávať organizmy dole prúdom. 

Pri odstránení brehovej vegetácie prichádza tok o zdroj potravy a zatienenie. Častým javom je vyššia rozkolísanosť teploty vody a zvýšené hodnoty priemernej ročnej teploty vody. Málokto si napríklad uvedomuje, že aj vodné organizmy sú citlivé na zvýšené intenzity UV žiarenia, a že takéto odkrytie toku môže byť pre ne fatálne.

V dôsledku nevhodného spôsoby ťažby a následného intenzívneho splachu pôdy sa mení i chemizmus vody – zvyšujú sa hodnoty dusíka, ktoré môžu byť v extrémnych prípadoch porovnateľné s hodnotami nameranými v  poľnohospodársky využívanej krajine. Citlivé a vzácne druhy sú v dôsledku všetkých spomínaných zmien nahrádzané „menej fajnovými“ druhmi. Zmeny pocítia aj iné skupiny organizmov (vtáky, obojživelníky, cicavce), pre ktoré lesy a rieky predstavujú domov, alebo zdroje potravy.

Život v rieke síce nezanikne, ale je chudobnejší, znižuje sa ich biodiverzita, strácajú sa neresiská rýb.

Nás sa najviac dotýkajú následky odlesnenia ako znížená schopnosť zadržiavania vody v povodí (hrozba povodní, zvýšenej erózie pôdy a zosuvov), čistenia vody a znížená produkcia rýb. Okrem extrémne zvýšených prietokov, môže naopak, v dôsledku zníženej retenčnej kapacity povodia, dochádzať i k znižovaniu prietokov a predlžovaniu období sucha. Vyzmývané pôdy (pri erózii prichádzajú o vrchnú, najúrodnejšiu vrstvu – humus a jemnozem) sa stávajú problémom pri obnove porastov a často sa na nich šíria invázne druhy rastlín a živočíchov.

Hydrobiológovia majú v otázke vplyvov odlesnenia na riečnu krajinu pomerne jasno – a to aj na Slovensku. Napríklad po najznámejšej víchrici Alžbeta vo Vysokých Tatrách v roku 2004, Krno a kol. (2015) skúmali vplyv odlesnenia na spoločenstvá bentických bezstavovcov tatranských tokov. Zistili, že v povodiach s následným odťažením kalamitného dreva došlo k zmene chemického zloženia vody, predovšetkým k zvýšeniu chemickej spotreby kyslíka, obsahu dusičnanov, fosforečnanov a organických látok. V odlesnených povodiach zaznamenali zvýšené hodnoty teploty vody, čo vyvolalo zmeny v štruktúre spoločenstva pošvatiek. Do týchto úsekov prenikali podhorské druhy znášajúce široké rozpätie teplôt). Tieto výsledky sa zhodujú i s výsledkami mnohých ďalších štúdií.

Vplyv ľudskej činnosti vo vodnom prostredí sa však predsa len zásadne líši od jej vplyvu v tom suchozemskom.

Keďže hlavnou vlastnosťou tokov je prúdenie, všetky problémy si rieka takpovediac nesie so sebou. Tie sa kumulujú a šíria ďalej po prúde do nižších častí povodia, ale aj po bokoch do nív a do hĺbky cez podriečne dno. Dochádza k hromadeniu sedimentov v dolných úsekoch riek, ktoré sú väčšinou regulované. Nadväzujúce komplikácie (zanášanie nádrží, kanalizácií) môžu viesť aj k ekonomickým stratám.

Dôsledky zlého manažmentu v akomkoľvek ekosystéme majú kumulatívne negatívne dopady nielen na životné prostredie či ekonomiku, ale aj vzhľad krajiny a náš duševný život. Práve teraz, keď už máme zvládnuté technické riešenia takmer na všetko, ale ochrana prírody sa stáva predovšetkým otázkou morálky, je dôležité, aby sme si pred negatívnymi dopadmi na životné prostredie nezakrývali oči – pre udržateľný ekonomický rast a kvalitu nášho života.

Inšpiráciou k napísaniu tohto článku mi bola súčasná (no nie nová) diskusia o stave lesov a riek na Slovensku. V potokoch a riekach si máčam nohy už nejaký ten rok a myslím si, že aj oni by boli za prírode blízky spôsob manažmentu lesa a za územia s prísne chránenou prírodou.

Aj rieky by boli les. #mysmeles

 

*Opisy niektorých procesov som pre potreby blogu zovšeobecnila a zostručnila. Za les nepovažujem rúbanisko. Myslím si, že pri posudzovaní zalesnenia územia by mala byť používaná metodika Global Forest Watch, ktorá vychádza z definície lesa ako plochy väčšej ako 30x30 metrov, ktorá je aspoň na 30 % porastená lesom s minimálnou výškou 5 metrov.

Použité zdroje:

Alkama R. & Cescatti A. 2016. Biophysical climate impacts of recent changes in global forest cover. Science 351/6273: 600-604.
Dudley N. & Stolton S., eds. Running pure: the importance of forest protected areas to drinking water, Gland, Switzerland, World Wide Fund for Nature (WWF)/World Bank Alliance for Forest Conservation and Sustainable Use. 112pp.
Crowther T. W., Glick H. B. [...] Bradford M. A. 2015 Mapping tree density at global scale. Nature 525: 201–205.
Ernst C. & Gullick R.,  Nixon, K. 2004. Protecting the Source: Conserving Forests to Protect Water. American Water Works Association, 30: 5.
Krno I. & Lánczos T., Šporka F. 2015 Windstorm disturbance effects on mountain streams ecosystems and the Plecoptera assemblages. Biologia 70/9: 1215-1227.
Naudts, K., Chen, Y., McGrath, M. J., Ryder, J., Valade, A., Otto, J. & Luyssaert, S. 2016. Europe’s forest management did not mitigate climate warming. Science 351/6273: 597-600.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

My jediní máme Boha. Patrí iba nám a robí všetko, čo chceme

Slovenský Boh nám poslal slovenského Ježiša cez jeho slovenskú matku, aby nás chránil.


Už ste čítali?