Pivo, čokoládu, alebo radšej pstruha?

Autor: Andrea Rúfusová | 9.8.2018 o 13:59 | (upravené 8.10.2018 o 15:01) Karma článku: 10,07 | Prečítané:  15341x

Čo majú spoločné mlieko, pivo, čokoláda a Biele Karpaty? Ako sa s úctou pochováva história? Kam na ryby?

Je skoro ráno, asi tak 5 hodín, a v Tovarskom potoku v Bielych Karpatoch sa pod kaskádovitými stupňami hromadí biela pena. Vyplavilo už pár mŕtvych tiel dospelých pstruhov. Fotky tohto neprírodného úkazu som našla na internete o 5 dní neskôr ako sa stal. Na základe predpokladu, že nešlo o pivo, som začala menšie pátranie.

V Tovarskom potoku v Mikušovciach hneď z rána čapujú pivo. V Tovarskom potoku v Mikušovciach hneď z rána čapujú pivo.

Už podľa komentárov na sociálnej sieti sa zdá, že takéto znečistenie je tu bežné. Potok často páchne a jeho dno je pokryté slizovitým povlakom (dochádza tu k anaeróbnemu rozkladu biologického odpadu). Najmä v skorých ranných hodinách dedinou preteká zakalená a páchnuca voda. Za vinníka miestni označujú mliekareň Agrofarma, sídliacu v susednej obci Červený Kameň. O znečistení z tejto farmy píše aj novodubnickyrybar.sk. Okrem toho uvádza „Na dne toku sa nachádzal mazľavý sediment silne zapáchajúci fekáliami. Podľa vyjadrenia obyvateľov Tuchyne ryby si rybári málokedy privlastňujú, nakoľko sú silne napáchnuté.“ Znečistenie z mliekarne považujú za hlavný problém aj v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Červený Kameň 2014 – 2020, o Agrofarme píše na svojich stránkach aj miestna rybárska organizácia SRZ v Dubnici nad Váhom: „MsO tiež zaujala kritické stanovisko a výhrady proti budovaniu prahov a vypúšťaniu splaškov z agrofamy Červený Kameň. Tieto nesúhlasné stanoviská boli po neúspešnom jednaní na Obvodnom úrade ŽP v Trenčíne zaslané formou sťažnosti na ministerstvo životného prostredia. Prostredníctvom inšpekcie životného prostredia bol potom v nasledujúcich rokoch Tovarský potok monitorovaný a agrofarme boli udelené niekoľko stotisícové pokuty.“ Je pravda, že po 10 ročnom boji sa docielilo vybudovať čističku odpadových vôd (ČOV), na ktorú je napojená aj časť obyvateľov Červený Kameň (19%), ale zdá sa že problémy na toku pretrvávajú a čistička nie je plne funkčná. Absencia kanalizácie v okolitých obciach je už len bonus. V potoku tak končí srvátka, dezinfekčné prípravky a ktovie čo ešte...

V prípadoch, kedy máte podozrenie na nelegálne znečisťovanie životného prostredia treba  volať políciu a dispečing Inšpekcie životného prostredia. Občianska iniciatíva sa však okolo príspevkov na „fejsbuku“ rýchlo rozplynula. Za hranicami sociálnych sietí sa často končí chuť aj odvaha. Keď som sa diskutujúcich pýtala prečo nekonali, odôvodnením bola nedôvera plynúca z dlhoročných problémov a ich neefektívne riešenie kompetentnými orgánmi.

Včera večer a nad ránom intenzívne pršalo a dnes ráno v Tovarskom potoku tečie „čokoláda“. Tiekla ráno, na obed a tečie ešte aj večer, hoci už celý deň svietilo slnko. Tentokrát som tu osobne a v duchu sa snažím predstaviť množstvo potokom unášanej pôdy. Za normálnych okolností takáto „čokoláda“ v potokoch netečie. Erózia je však moderným fenoménom v nejednej slovenskej doline, kde dochádza k intenzívnej ťažbe, najmä v spojení s nevhodným budovaním lesných ciest, ťažby a ťahania dreva cez korytá tokov a nedostatočné budovanie protieróznych a protipovodňových opatrení.

Narušením pôdneho krytu a vyťažením drevnej hmoty sa znižuje vodozádržná kapacita povodia a silnejšie dažde zbavujú pôdu cennej vrstvy humusu. Varovným signálom sú hnedé potoky a rieky unášajúce pôdne čiastočky ďaleko od dolín, pričom najčastejšie končia v hrubých nánosoch sedimentov v priehradách. V najhoršom prípade vznikajú v takýchto povodiach povodne. (Viac si môžete prečítať v článku Aj rieky by boli les). Zdesená výjavom idem fotiť. To som ešte nevedela, čo ma čaká.

Chcem zaparkovať bicykel na druhej strane cesty, keď mi spadne sánka. „Zohyzdenejší“ prameň som ešte v živote nevidela. Informačná tabuľa jasne vysvetľuje vznešenosť danej myšlienky a kde vlastne stojím: „Na mieste starých močidiel sa obyvatelia obce rozhodli takýmto spôsobom uctiť niekdajšie miesto plné života, kŕkajúcich žiab...“ „Niekdajšie“ je naozaj výstižné slovo. Miesto je zasvätené Panne Márii Lurdskej. Prameň by sa však dal považovať skôr za znesvätený. Na „niekdajšom“ mieste vyvieračky je dnes vymurovaný kamenný prístrešok, ale čo je horšie, v plnej dĺžke prameň do koryta potoka odvádza vybetónovaný kanál, v ktorom sa voda prehrieva, kvasí a vysychá.

Tu je pochovaný pôvod miestnych obyvateľov „žabiarov“ (tak kedysi volali obyvateľov obce Tuchyňa) - v betónovom kanály. „V pozadí tu rástli vŕby. Dostatok vody z nevysychajúcej studničky si obľúbilo množstvo žiab, ktoré tu prekrásne nôtili kŕkaním. Deti tu celé prázdniny pásli dobytok a husi, popritom sa hrávali rôzne hry, spievali, kúpali sa v potoku, chytali ryby...“ Tu už samozrejme nič kŕkať nebude a mamičky určite deti nebudú povzbudzovať k hrám v zelenom kanáli. „Vďaka nezabudnuteľným spomienkam na krásne detstvo... Naši predkovia by sa tomu určite potešili.“ Pri poslednej vete som definitívne stratila nádej na racionálne objasnenie tejto vodnej stavby a odchádzam.

Ideme ďalej, smerujeme k Váhu. Prichádzame na pekné miesto, len z druhej strany počujeme diaľnicu. „To je rameno?“ Vyhŕkla som hlúpu otázku. „Nie, to je pôvodné koryto – teda čo, z neho ostalo.“ V hlave sa mi premietol napozeraný obraz kanálov z google maps. Už rozumiem. Takmer stojaca prehriata voda so slizkými nárastami na štrkovitom dne ma veru načisto zmiatla. Načreli sme do nej hydrobiologickou sieťou. Pijavice, pakomáre, jeden druh podenky, kriváky. Inak nič. Plavky si dnes ušetrím suché. Kamarát mi vysvetľuje, že sme tak 600-700 m pod vyústením Tovarského potoka. No aspoň niečo mi dnes dáva zmysel.

Na okružnej jazde sme sa zastavili v obci Bohunice a sedím na brehu Krivoklátskeho potoka. Vody je málo... Ale nie! Vody nie je málo. To len koryto je v tomto úseku široké a zregulované. V prírode by sa prispôsobilo prietoku, tu sa rozlieva v stále rovnako širokom vydláždenom  kanáli a celý deň sa „praží na slnku“. Voda je prehriata, špinavá, bez života. „Poďme preč od tejto úchylky z minulosti.“

Asi sa ku mne šíri zakázaná literatúra. Čítala som (a už aj videla) o prírode blízkych protipovodňových opatreniach. O takých, ktoré sa robia mimo obcí, napríklad tak, že rieke sa dovolí vybrežiť, vyliať sa do jej záplavového územia, tak že povodie je pekné, zelené a funkčné. Podobné čary sa vraj dokonca dajú robiť aj v intravilánoch. A to všetko podložené základnými poznatkami z fyziky, no najmä zdravým sedliackym rozumom. A mne teraz ten rozum zastal. V meste Ilava. Podhradský potok síce nevyviera v Bielych Karpatoch ale v Strážovských vrchoch a podobne ako tie z protiľahlého orografického celku sa vlieval do Váhu respektíve do jeho záplavového územia. V roku 2015 tu boli realizované protipovodňové opatrenia (za viac ako 3 600 000 eur) už vtedy zregulovaného, ale ako tak biologicky a ekologicky funkčného koryta potoka.

Asi mali staré knihy, inak si to neviem vysvetliť. Keď už nič iné, tak to vyzerá otrasne, to mi musí dať za pravdu každý. Takýmito korytami voda aj tak len rýchlo stečie ďalej. Dovolím si tvrdiť, že takéto povodne generujúce opatrenia (proti-prírodné opatrenia) nemajú navyše nič spoločné s bojom proti suchu, ktoré je v súčasnosti ešte väčším problémom ako sú povodne. Na internete som, ako bonus, našla projekt hrdo prezentujúce video https://www.youtube.com/watch?v=QQXB3zox7aM. Tento „kanál“ vteká spolu s Porubským potokom do kanála.

Zastavili sme na pár miestach a miestni ľudia akoby videli náš záujem a príležitosť prehodiť pár nostalgických slov. Bez opýtania nám rozprávali o pstruhoch, jalcoch, rakoch a bláznovstvách, čo vystrájali v detstve v miestnych potokoch. Aj pod stupňom na konci Tuchyne. Prehradili si tok, vzduli hladinu a skákali z mosta, holými rukami a do sieťky chytali pstruhy, čereble, hlaváče... Na tomto mieste je dnes špinavá „stoka“. Vedľa nej stojí bytovka a pred ňou modrý bazén. Dnešné deti už musia chodiť na „pstruhy do bazéna“.

Toto sa naozaj dá zažiť za jeden deň!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Marek Maďarič

Upratovačka nevycestovala, minister zostal (píše Marek Maďarič)

Ak minister Lajčák potreboval garancie, aby zostal v pozícii ministra, mal si ich pýtať aj od poslanca Marčeka.

SVET

Delegáti krajín v Marrakéši prijali Globálny pakt OSN

Na konferencií OSN sa v pondelok stretli zástupcovia z približne 150 krajín.


Už ste čítali?