reklama

Čo by odfotil Karol Plicka?

Kam s toľkými pukancami? Kde sa podela slovenská strakatá? Alebo čo by na to všetko povedala Dolly s Alicou?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V knihe Onward is Best, A Christmas Journey od Sarah Jean Linquist, je hrdinkou Dolly, malá drevená bábika, ktorá sa v predvianočný čas bojí, že sa dostane do rodiny, kde ju nebudú mať radi. Vytratí sa teda z domu Santa Klausa (z miestnosti, kde sa balia darčeky), aby sa skryla a prečkala Vianoce. Stratí sa v zasneženej krajine a skočí do diery, kde začne sériu dobrodružstiev s novými kamarátmi v Paper Land (papierovej krajine), Popcorn Land (pukancovej krajine), Metal Land (kovovej krajine), Teddy Bear Land (krajine plyšových medvedíkov), Wood Land (lesnatej krajine) a Desolation Land (spustošenej krajine). Podobný osud mala aj Alica v krajine zázrakov. Tiež spadla do diery, až sa ocitla na mieste, kde sa nestačila čudovať. Podobný osud som mala aj Ja. Ocitla som sa v Popcorn Land-e. A to hneď v niekoľkých.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Dolly v Popcorn land-e.
Dolly v Popcorn land-e. (zdroj: ©2011 ON THE WALL PRODUCTIONS, Inc.)

Plánovane aj neplánovane som prešla kus Slovenska. Pri Bratislave, na Horehroní, na Liptove, na Považí, pod Tatrami... Moje oko narážalo na tú istú scenériu – kukuričné polia. Pohľad na hory cez lány kukurice, či výhľad z okna na Heľpe mi však dáko nesadol do oka.

Kukuričné obrazy vo mne vyvolali niekoľko otáznikov. Prečo majú zrazu rôzne regióny Slovenska v sebe rovnaký prvok?

Mapa plodín Slovenska sa postupne mení. Vytrácajú sa z nej kedysi tradičné plodiny, juh sa sťahuje pod Tatry, menia sa klimatické pomery. „Na Horehroní sú vraj výnosy kukurice vyššie ako na Dolniakoch“, bavia sa kamaráti, kým cestujeme autom okolo kukuričných polí. Pôdy vo vyšších polohách ešte nie sú také „vy-využívané“ a tiež netrpíme takým suchom, aké v posledných rokoch sužuje južnejšie oblasti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nad Popcorn Land-om sa zmráka.
Nad Popcorn Land-om sa zmráka. (zdroj: moonii2)

Ale kam ide všetka tá kukurica? Ako to, že sme jej doteraz toľko nepotrebovali? A ozaj! Kde sú slovenské strakaté?

V posledných rokoch sa zmenila nielen mapa plodín, ale aj živočíšna výroba. Preferované sú plemená chované na mäso. To pre nich rastie na poliach kukurica. Robí sa z nej siláž, ktorá je výdatným krmivom pre hospodárske zvieratá v zimných mesiacoch. Vo všeobecnosti sa chov dobytka presunul viac do maštalí, ako na polia. Produkcia je rýchlejšia, menej náročná.

Neviem, či sa tá kukurica využíva aj na niečo iné, či ju predávame, alebo putuje na výrobu bioplynu. Času na pátranie som nemala dostatok. Viem ale, že obraz kukurice v krajine od juhu po sever vo mne vyvoláva pocit rozpoltenej osobnosti. Budem sa musieť zbaviť osobnej poľnohospodárskej dogmy. Z estetických, ale aj ekologických dôvodov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S kukuricou treba opatrne.

Pestovanie kukurice môže nenávratne poškodiť poľnohospodársku pôdu. Patrí k tzv. široko-riadkovým plodinám, ktoré zle kryjú povrch pôdy. V kombinácii s veľkoplošným pestovaním na svahovitých pozemkoch a prívalových dažďoch, ktoré sú čím ďalej častejšie, nastávajú problémy s eróziou. Tá odnáša najcennejšie častice pôdy a pôda degraduje, presychá a znižuje sa jej schopnosť zadržiavať vodu. Riešením by mohlo byť vysádzanie kukurice do tzv. medziplodín, s cieľom dosiahnuť, aby polia boli po väčšinu roku zatrávnené. 1 cm ornice sa totiž vytvára viac ako 100 rokov.

Z Popcorn Land-u sa čoraz častejšie stáva Teddy Land

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Medveď vie byť v tej kukurici aj celé týždne. Aj keď prišli ženy zo „životného prostredia“ vyčísľovať škody, tak maco bol ešte stále v tej kukurici.“ počuť v Liptovskej Kokave, pod Tatrami. Vraj na kukuricu sa nechytajú ani lesné plody. Je oveľa výživnejšia a v poli ho nik neruší, až kým prídu stroje na žatvu. Zato v lese ho otravujeme stále.

Čo majú spoločné mulčovanie a kukurica?

Na Slovensku nájdeme mnoho pomulčovaných plôch. Mulčovanie je spôsob obhospodarovania, kedy sa biomasa (lúčny porast) len podrví mulčovacím strojom a ostáva na mieste. Neodstránená biomasa sa postupne rozkladá a zvyšuje obsah živín v pôde. Mylne by sme sa mohli domnievať, že ide o pozitívny jav. Z dlhodobého hľadiska však podmieňuje vznik druhovo chudobných trávnatých spoločenstiev (dominuje napr. smlz, preto sa niekedy takáto plocha nazýva aj "smlzovisko"). Z krajiny sú vytláčané bohato rozkvitnuté letné lúky. Uvádza sa, že rozmach mulčovania nastal v dôsledku poklesu záujmu o seno, teda zníženiu chovu hospodárskych zvierat. Ďalší negatívny dopad tohto spôsobu hospodárenia je usmrcovanie obrovského množstva organizmov, najmä hmyzu.

Mulčovanie bývalých polí a pasienkov spôsobuje vysoký úbytok diverzity rastlinných i živočíšnych druhov. Pomulčovaná plocha sa mení na „smlzovisko“, z krajiny sa vytrácajú rozkvitnuté lúky.
Mulčovanie bývalých polí a pasienkov spôsobuje vysoký úbytok diverzity rastlinných i živočíšnych druhov. Pomulčovaná plocha sa mení na „smlzovisko“, z krajiny sa vytrácajú rozkvitnuté lúky.  (zdroj: Marián Filípek)
Kvetnaté lúky ako pozitívny výsledok extenzívnej pasty a kosenia, bohaté na druhy rastlín a živočíchov.
Kvetnaté lúky ako pozitívny výsledok extenzívnej pasty a kosenia, bohaté na druhy rastlín a živočíchov.  (zdroj: Marián Filípek)

- Dotujeme na dvakrát.

Odpoveďou na predošlú otázku sú dotácie. Na Slovensku sa dotuje prvý krát - pestovanie kukurice, ktorá slúži najmä na chov hovädzieho dobytka v maštaliach. A druhý krát - mulčovanie lúk a pasienkov, aby nám nezarastali (lebo "všetky" kravy žerú kukuricu v maštali.). Z týchto hektárov však nemáme ani liter mlieka, či kilo mäsa. Namiesto prírode blízkej extenzívnej pastvy na veľkých plochách, tak krajinu oberáme o diverzitu rovno za dvojnásobné dotácie.

Extenzívne pasenie hovädzieho dobytku v Bielych Karpatoch.
Extenzívne pasenie hovädzieho dobytku v Bielych Karpatoch. (zdroj: Marián Filípek)

Na Slovensku nájdete všetky krajiny zo spomínanej rozprávky.

V kukuricovej aj medvedíkovej sme už boli. Kovová je keď sa vrhne na polia všetka technika, zbiera úrodu, mulčuje lúky, či z lesov odchádzajú kamióny dreva. Papierové máme chránené územia – chránené na papieri, ale nie v skutočnosti. 

Nie som proti poľnohospodárstvu, tak ako ani proti lesnému, či vodnému hospodárstvu. Tiež jem a nakupujem v obchodoch, obklopujem sa najradšej dreveným nábytkom a drevenými úžitkovými predmetmi. Z dlhodobého hľadiska, aj v súvislosti s klimatickou zmenou, je však potrebné zmeniť myslenie a paradigmy, ktoré poháňajú tieto odvetvia. Smerom k trvalej udržateľnosti.

Aj napriek tomu, že sa z krajiny stráca rôznorodosť, pestrosť a funkčnosť, predsa len sú miesta, ktoré vedia človeka potešiť a hospodáriace subjekty, ktoré robia svoju prácu s úctou ku krajine.

Poľnohospodárske plochy môžu byť aj krásne. Lebo človek do krajiny patrí, je jedným z mnohých živočíšnych druhov. Prepásané lúky, háje, polia s bio-pásmi, funkčné, zadržujúce vodu, brániace erózii, poskytujúce širokú paletu plodín, oddych, relax. To všetko nám krajina môže dať.

Terasovité políčka v Liptovskej Tepličke – kedysi bežný krajinársky prvok predovšetkým s protieróznou funkciou.
Terasovité políčka v Liptovskej Tepličke – kedysi bežný krajinársky prvok predovšetkým s protieróznou funkciou. (zdroj: Marián Filípek)

Porozmýšľajme nad tým, čo by dnes na Slovensku odfotil Karol Plicka? Aký by bol obraz človeka osadený do krajiny, v ktorej žijeme? Kam by spadla Dolly, ak by spadla na Slovensko? Do „krajiny zázrakov“, alebo do „Desolation Land“?

Pestovanie ľanu pod Tatrami.
Pestovanie ľanu pod Tatrami. (zdroj: Karol Plicka)
Andrea Rúfusová

Andrea Rúfusová

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som ekologička - prácu aj voľný čas u mňa spája jedno slovo a to je "príroda". Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu