O vlkoch a medveďoch nielen na salaši

Autor: Andrea Rúfusová | 12.11.2019 o 13:13 | (upravené 12.11.2019 o 13:42) Karma článku: 10,05 | Prečítané:  4451x

Horlivé debaty o regulácii šeliem víria mediálny priestora a cielene polarizujú spoločnosť. Ja mám pre Vás dva príbehy z reality a k tomu pár vizuálnych bonusov.

 

Schádzame z hrebeňa v Nízkych Tatrách a čaká nás už len posledný kúsok cesty cez borovicový lesík. V tom sa spoza neho začne ozývať brechot psov. Znie to ako celá svorka. Borderka čo pasie ovečky na lúke si nás však ani nevšimne, má veľa práce s obiehaním zvereného stáda. Prejdeme cez les a zisťujeme, že na jeho dolnom konci je salaš. Mohutný psí brechot sa ozýva práve z neho - jeho strážcovia už z diaľky zvetrili nás a nášho psa. Vymenili sme si pohľady, položili rečnícku otázku a bolo rozhodnuté - ideme prosíkať o žinčicu a pozisťovať, ako sa im darí.

Salaš pozostáva z niekoľkých maringotiek, obďaleč sa pasie niekoľko kozičiek a cap. „Sleduj koľko tu majú psov!“ Prebehnem očami odkiaľ sa na mňa ozýva brechot. Po okraji lesa sú veľké čuvače a kaukazáky, pri maringotkách je hádam aj viac ako 5 menších psíkov „zavracačov“. Sú zároveň spoločníkmi a tiež plnia funkciu domového zvončeka.

„Dobrý deň!“ snažím sa vyzerať, čo najsympatickejšie a pýtam sa na žinčicu. Bača sa usmeje v štýle „čo mám s vami robiť“ a vyfasujem plný črpák s medveďom, Majo s postavou pastiera. Bača je sympatický pán s tmavými milými očami. „To potrebujete toľko psov alebo ich máte tak rád?“ – pýtam sa baču po prvom usŕknutí. „Treba nám... (zamyslenie) ale aj mám rád (úprimný úsmev a ako keby potešenie z toho, že som sa takto opýtala). Furt dákeho prikúpim.“ V tom sa ku mne rozbehnú dve šteniatka - jedna borderka a druhý malý kaukazák. Medzitým bača vyratúva, že veľkých psov majú 9.

Ďalej debatujeme a pýtame sa, či im na salaš chodia medvede alebo vlky. Bača automatický zaprie, že nie, veď pri toľkých psoch nemajú mať čo s medveďmi problém. „Keď už, tak vlci... ale len na paši, cez deň, keď je hmla, alebo prší. Ale aj to je chyba pastiera... Keď je dobrý pastier a psy, ani to by sa nemalo stať. Musí mať ovce pekne po kope.“

Už oddávna sú psy tými najlepšími pomocníkmi na salašoch.

Ďalej debatujeme o psoch a ja si postupne obzerám všetky zaradom. Sú čisté a dobre kŕmené. Síce na reťazi, ale na salaši to tak musí byť. „Mne netreba psa v koterci, keď príde medveď...“ Pýtame sa aj na štátne dotácie na chov psov, ale bača hovorí, že nič také nie je. „A chýba to.“

Ďakujeme a odchádzame spokojní, že sme sa príjemne porozprávali a že miestnym ovčiarom sa darí aj napriek ťažkým podmienkam v podhorí Nízkych Tatier a že nie je všetko tak, ako počúvame z médii.

Na niektorých salašoch dnes chýbajú poriadne čuvače, či iné zabezpečenie voči šelmám.

Doma si prezerám staré fotky. Aj môj prastarý otec bol bača a takmer na každej fotke je so psom. Ten mal vraj u neho vždy špeciálne postavenie - nenahraditeľnú úlohu. Na niektorých salašoch dnes chýbajú poriadne čuvače, či iné zabezpečenie voči šelmám. Dnes bačovia chovajú väčšinou iba malé psíky na zavracanie stáda a veľký pes je priviazaný na reťazi, aby nepohrýzol turistov. Žije si pri kolibe a za ovce necíti zodpovednosť. Keď prídu vlky, funguje iba ako živý alarm. V minulosti to tak nebolo, psy boli pustené a chodili s ovcami. Aj pri výcviku sú už ako malé šteniatka u chovateľov začleňované medzi ovce.

V inom chotári, medzi dvoma salašmi a košariskami,  50 m od cesty je poľovnícky posed a pred ním pohodená zdochnutá ovca. O kúsok ďalej sa váľajú posledné šúľky kukurice a v tejto časti lesa už roky nie je núdza nájsť pozostatky rôznych domácich zvierat zviazané v igelitkách. V nich zdochlina hnije a smrdí - láka divú zver. Ide o nelegálne nakladanie s odpadom a podľa všetkého aj o vnadenie na kadáver hospodárskeho zvieraťa, čo je tiež v rozpore s poľovníckym zákonom. Nebojím sa medveďov, ani vlkov (mám voči nim prirodzený rešpekt), ale nepotrebujem, aby som vyrušila nejakého čo sa chystá na kukuricu, či  na zdochlinu. Napísala som preto podnet na príslušné orgány vo veci „nelegálneho nakladania s odpadom a vnadenie na hospodárske zviera.“ Využila som právo každého občana a zároveň som vykonala svoju občiansku povinnosť - bez toho, aby som v podnete kohokoľvek obviňovala, som opísala zistenú situáciu. 

Vyhadzovanie, či nezabezpečenie odpadu, vnadenie a zakrmovanie sú hlavnými dôvodmi synantropizácie šeliem.

Prečo? Lebo vyhadzovanie, či nezabezpečenie odpadu, vnadenie a prikrmovanie sú hlavnými dôvodmi synantropizácie šeliem. Aj pri kŕmení v lese, ďaleko od sídel dochádza k navykaniu zvierat na ľudský pach a k zmene správania šeliem – menia sa ich denné zvyklosti, migračné trasy, správanie... O nezabezpečnom odpade a medveďoch tiež už vieme svoje najmä z televíznych reportáži z Tatier.

Podnet bol prešetrený a mne bolo oznámené, že v lese nič nie je. Pri mojej následnej obhliadke miesta bola ovca viditeľne zahrabaná a o pár dni na to ju zvieratá opäť vyhrabali (je diskutabilné, či zahrabanie bol vhodný spôsob zneškodnenia odpadu, nech už to robil ktokoľvek, nebol tam ani náznak vápna). Na úrad som zaslala fotku vyhrabaného kadáveru, odpovede som sa už nedočkala.

Pokiaľ budem robiť problémy poľovníkom, budú ich robiť aj oni mne?

Príbeh neskončil a mne sa  pri strete v lese vyhrážal poľovný hospodár, že pokiaľ im budem robiť problémy, tak budú robiť problémy aj oni mne. Po konfrontácii a upozornení, že sa mi vyhráža mám na to svedkov sa rétorika obrátila, že veď im ide o spoluprácu a keď niečo také nájdem, mám ich kontaktovať. 

Otázne zostáva odkiaľ vedeli, že som dala podnet ja. Telefonovala som na Štátnu veterinárnu správu, kde mi zamietli, že by kohokoľvek oboznámili s menom podávateľa podnetu. Vraj to ani neriešili oni (odpoveď prišla od nich), ale inšpektori z okresného mesta. Poľovní hospodár tvrdil, že na koberčeku bol ale v krajskom meste... Nejak mi to nesedí. A ešte raz: Žiadne poľovné združenie ani osoby som v podnete nespomenula. Ja netuším, kto to tam dal, či poľovník, alebo pytliak, chovateľ oviec, alebo nejaká babka si povedala, že tá jej nebohá ovca by mohla naposledy spočinúť na dôstojnom mieste pred posedom. Naopak len som upozornila na fakt, že odpad môže lákať šelmy a následne môžu byť spôsobené škody na majetku ovčiarom, ktorí pasú a košarujú naokolo.

Na neďalekom salaši strhli v tú sezónu vlci košarované ovce...

Toto sú to len dva príbehy o ktorých výpovednej hodnote by sme mohli dlho polemizovať, ale podľa mňa spolu úzko súvisia najmä v týchto dňoch, keď prebiehajú horlivé debaty o tom, či regulovať alebo nie, veľkosť populácie vlkov, či medveďov. Často sa stretávam s vyplašenými turistami, ktorí podliehajú mediálnemu ošiaľu, že za každým stromom na nich striehne šelma. Minule ma jeden presviedčal, ako je situácia v podhorských obciach vážna. Vážne? Neviem, naozaj... som z podhorskej obce, do hôr chodím odvtedy, čo som mala rok a medveďa som videla 2-krát. Dva dni predtým ako v Liptovskej Kokave úradovali na kukuričnom poli medvede som spala na brehu Belej vzdušnou čiarou možno kilometer. Na hrebeni Nízkych Tatier (kráľovohoľská časť) som tento rok strávila väčšinu času od júna do októbra, stretla som hádam aj tisícky turistov. pokiaľ uvidia medveďa/vlka veľmi radi sa tým pochvália - celková bilancia za túto sezónu - 3 turisti, ktoprí mi povedali, že maca videli - jeden pri Kremnických baniach (išiel cestu SNP) a druhí dvaja medzi Ramžou a Čertovicou. Macovia ušli... 

Situácia nie je čierno-biela - na konci je vždy jednotlivec a jeho postoj, skúsenosti a hodnoty. A v tom by sme sa už mali posunúť od čias stredoveku.

Budem hovoriť konkrétne za moju obec. Počet bežných obyvateľov, ktorí pravidelne chodia do extravilánu obce a priľahlých hôr je minimálny. Nehovoriac o tom, koľko z nich videlo medveďa alebo vlka. Samozrejme, ak ho niekto uvidí, hneď sa to rozkríkne a vtedy už "ho vidia všetci". Netvrdím, že nie sú oblasti, kde je situácia problematická. Ale vyrábame si problémy samy. Nezabezpečením odpadu, nelegálnym odstrelom, prikrmovaním, nelegálnym vnadením, nezabezpečovaním majetku a pod. Situácia nie je čierno-biela - na konci je vždy jednotlivec a jeho postoj, skúsenosti a hodnoty. A v tom by sme sa už mali posunúť od čias stredoveku.

V závere sa chcem poďakovať poľovníkom, ktorí si už tiež uvedomili, že problémy majú svoje príčiny, nie len dôsledky a je potreba ich riešiť. Tých, ktorých poznám, ale aj ich ďalším kolegom.

Petíciu za nulovú kvótu odstrelu vlka, ktorú podpísalo už takmer 80 000 ľudí môžete podpísať tu: http://www.ekoforum.sk/peticia/vlci

Na doplnenie ešte pár postrehov a faktov:

Nedávno som čítala v jednej diskusii príspevok poľovníka: "Vlkovi a jeho ochrane najviac pomôže práve regulovaný odstrel. Dajte celoročný zákaz a každý bača napchá do čerstvo strhnutej ovce nejaký účinný prostriedok proti vlkom a iným mäsožravcom... a môžete namiesto regulácie odstrelu plošne riešiť pytliactvo a ku každej otrávenej alebo klepcom/slučkou dochrámanej zdochline vlka dať oznámenie na neznámeho páchateľa. Chápete už kam speje vaša slepá snaha o pralesy a nedotknutú divočinu v agrárnej krajine? Tam kde sa stretnú záujmy človeka a voľne žijúcich živočíchov proste zvíťazí človek, lebo má lepšie prostriedky. Zatiaľ máme pre chovateľov dobytka ako poľovníci argument, aby nepodnikali nič na vlastnú päsť. Zoberte nám ho a uvidíte, čo sa začne diať..."

Znovu nič iné len vyhrážanie, hrozba, že niekto iní začne robiť veci, tak ako sa nemajú. Prizývanie si ovčiarov na pomoc, alebo dokonca ich obviňovanie z možných nekalých činností. Ale je pravda, že o trávení škodnej poľovníci vedia najlepšie, má v ich kruhoch totižto dlhú tradíciu a filozofiu - viď úryvok z publikácie. Aj v dnešnej dobe sa protizákonne trávia šelmy a dravce (najmä v nížinách) karbofuránom. 

 

Som rada, že som mala možnosť spoznať poctivých a múdrych bačov a pastierov z Horehronia a že poznám situáciu z objektívnejšej stránky ako z mediálnych kampaní, či už jednej alebo druhej strany. Na základe toho som za nulovú kvótu lovu vlka a medveďa (naďalej ochranný a nie regulačný lov, ktorý požadujú poľovníci  - chcú ho dosiahnuť najmä z dôvodu poplatkových odstrelov) na Slovensku. Som za reformu poľovníctva, alebo jeho zrušenie a profesionalizáciu lovu potrebného na reguláciu veľkosti populácii raticovej zveri. Som za to, aby sme si konečne urobili poriadok s odpadom. Aby sme vybudovali migračné koridory pre zver na cestách. Aby sme minimálne prestali so všadeprítomným prikrmovaním a vnadením, ktoré spôsobuje zmeny v správaní medveďov a sekundárne zvyšuje ich natalitu. PS: Okrem iného mám vzdelanie z populačnej ekológie, ak by ma niekto v komentároch chcel presviedčať o tom, ako sa vlk a medveď premnoží a podobne.

Pri schvaľovaní kvóty na lov vlka poľovníci argumentovali aj tým, že vlk rozširuje AMO - africkí mor ošípaných. Neviem prečo, ale príroda mi sama vyvracia tieto mediálne bludy a strašiaky. Napríklad aj tým, že mi odkrýva takéto miesta, ako vidíme na fotkách. Čo teraz s potenciálnym zdrojom nákazy AMO? Zvyšky rozvláčajú po okolí líšky a požierajú ich aj diviaky (všežravec)...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy


Už ste čítali?